Krivky, vlnité línie a absencia výrazných hrán. Organické tvary sa dostávajú posledné roky do popredia a vidíme ich všade – na pohovkách, na drevenom nábytku aj v rámci dekorácií. Prečo by ste mali dať organickým siluetám v byte priestor a prečo sa nimi dizajnéri a architekti radi inšpirujú?
Organické línie sa používajú na vytvorenie upokojujúcej atmosféry a pomôžu zjemniť pravé uhly v miestnosti. Dôvodom ich rastúcej obľúbenosti je aj to, že pôsobia prirodzene. Zútulnia vzhľad miestnosti a vďaka nim moderné bývanie nebude pôsobiť stroho alebo prázdno. Ak majú mať organické kusy nábytku aj úlohu solitéra, voľte pre ne radšej svetlé farby. Na vytvorenie rovnováhy je dobré kombinovať s krivkami horizontálne, vertikálne alebo diagonálne línie. Organické tvary sú vhodným doplnkom nielen minimalistických a moderných interiérov. Krivky a zaoblené hrany napodobňujú tvary, ktoré sa bežne vyskytujú v prírode, napríklad na listoch, rastlinách, ale týkajú sa aj zvierat. Príroda totiž nemá pravé, 90-stupňové uhly v obľube.
Vedeli ste, že?
V prírode bežne nenájdete žiadne ortogonálne, teda pravouhlé telesá. Príroda netvorí pravé uhly. Výnimkou je len kryštál kalcitu, ale aj ten sa potom zoskupuje neortogonálne.
V prírode bežne nenájdete žiadne ortogonálne, teda pravouhlé telesá. Príroda netvorí pravé uhly. Výnimkou je len kryštál kalcitu, ale aj ten sa potom zoskupuje neortogonálne.
Organický dizajn ako protipól funkcionalizmu
Organický alebo biomorfný dizajn vznikol v USA ako reakcia na hnutie Bauhaus a jeho prísny pravouhlý funkcionalizmus. Jeho začiatok odštartovala súťaž Múzea moderného umenia v New Yorku s názvom Organický dizajn v domovom vybavení. Zvíťazili v nej Charles Eames a Eero Saarinen s dizajnom čalúnenej stoličky z ohýbanej preglejky. Práve Charles Eames s manželkou Ray sa stali hlavnými predstaviteľmi organického dizajnu v tvorbe nábytku a ich diela nemali v tom čase konkurenciu aj vďaka použitým materiálom. Mnohé z nich sú dodnes označované za ikonické a definovali pojem biomorfná moderna.
Stoličky s ladnými krivkami. Zdroj: Höffner
Nábytok s krivkami a jeho zlatá éra
Inšpirácia prírodou vniesla do interiéru organické prvky, ktoré si však vyžadovali nové techniky práce s materiálom, aby bol jemnejší a ergonomickejší. V prípade dreva došlo k takýmto technologickým objavom v tvarovaní dreva počas druhej svetovej vojny, keď sa drevo nemuselo viac tvarovať ručne, ale začalo sa ohýbať strojmi na elektrický pohon. Neskôr sa objavili myšlienky dizajnérov, že nábytok by mal byť vyrobený len z jedného kusa materiálu, bez spojov a delení. Túto ideu sa podarilo zhmotniť dánskemu dizajnérovi Vernerovi Pantonovi, ktorý v roku 1956 vytvoril model plastovej stoličky S-Chair. Stolička s oblými krivkami zodpovedala tvaru ľudského tela a určila vývoj nábytkovej tvorby 60. rokov. Zaoblené tvary sa stali v tých rokoch jedným z najväčších trendov. Ohýbalo sa drevo aj preglejka, laminovalo sa a vyrábal sa polyuretán, výnimočný nebol ani sedací nábytok zo sklolaminátu a z plastov.
Vedeli ste, že?
V súvislosti s organickými tvarmi a prepojením ľudí s prírodou v interiéri sa objavuje aj pojem biofilický dizajn. Tento termín sa začal používať v 80. rokoch minulého storočia, keď americký zakladateľ sociobiológie Edward O. Wilson poukázal na dôsledky odlúčenia sa od prírody a toho, že až 90 % času trávime v umelo vytvorenom prostredí. Cieľom biofilického dizajnu je zahrnúť do interiéru prírodné prvky, ktoré majú pozitívny vplyv na našu emocionálnu stránku.
V súvislosti s organickými tvarmi a prepojením ľudí s prírodou v interiéri sa objavuje aj pojem biofilický dizajn. Tento termín sa začal používať v 80. rokoch minulého storočia, keď americký zakladateľ sociobiológie Edward O. Wilson poukázal na dôsledky odlúčenia sa od prírody a toho, že až 90 % času trávime v umelo vytvorenom prostredí. Cieľom biofilického dizajnu je zahrnúť do interiéru prírodné prvky, ktoré majú pozitívny vplyv na našu emocionálnu stránku.
„Tekutá“ sedačka evokujúca prúdenie vody. Zdroj: Höffner
Organické tvary v architektúre
Organické tvary sú pojmom, ktorý pozná aj architektúra. Človek už oddávna vzhliadal k prírode a jej zákonitostiam ako k najvyššej inštancii – prvotné obydlia boli z organických materiálov a vytvorené konštrukčnými postupmi blízkymi princípom stavby rastlín či vytváraním príbytkov zvierat. Termín organická architektúra sa začal používať až v 20. storočí. Americký architekt Frank Lloyd Wright (1867 – 1959), ktorý sa považuje za zakladateľa novodobej organickej architektúry, ním označoval environmentálny prístup a harmóniu formy s jej prírodným prostredím. Preferoval dynamické nerovnosti prírody. Organická architektúra sa v tom čase inšpirovala nielen prírodnými úkazmi, ale aj ľudským telom. V súčasnosti sa objavuje ako alternatívna cesta k hlavnému architektonickému prúdu a spája nové formy, moderné technológie aj materiály.
Obliny v modernom ponímaní. Zdroj: Höffner
Organické siluety v interiéri a ich podoba
Siluetami môžete zjemniť „ostré“ hrany aj vo svojich príbytkoch. Dodá im to útulnosť a prívetivosť. Príklady použitia organických tvarov:
Skrinky s „krivkami“ a okrúhle doplnky. Zdroj: Höffner
